Písali žltočiernu históriu – Jozef Levický

Futbalový Inter má bohatú tradíciu. Predchodca súčasného klubu, ŠK Apollo Bratislava, vznikol pred takmer 80-timi rokmi. Odvtedy klubové farby obliekalo množstvo výnimočných futbalistov. V novom seriáli – Písali žltočiernu históriu – budeme pravidelne prinášať články o legendách, ikonách či o bývalých hráčoch klubu. Ako prvého sme v rámci našej cesty do minulosti navštívili Jozefa Levického. Je to jediný futbalista, ktorý dal za Inter (predtým Červenú hviezdu) stovku ligových gólov. Klubu svojho života ostal verný dodnes, je pravidelným hosťom na väčšine domácich zápasov.

VIZITKA JOZEFA LEVICKÉHO
Narodený: 15. november 1942 v Zlatých Moravciach
Reprezentácia: 1 zápas (Československo – Írsko 1:2, v roku 1967) / ČSSR„B“ :  4 zápasy / 3 góly
Klubová kariéra: Zlaté Moravce, Inter Bratislava, Slovan Viedeň
Kariéra v Interi: obdobie: 1961 – 1978 / zápasy: 340 / góly: 100
Úspechy:

  • Vicemajster Československa: 1974/75, 1976/77
  • Víťaz Rappanovho pohára: 1963, 1964
  • Víťaz Stredoeurópskeho pohára: 1969
  • Člen Klubu ligových kanonierov (100 gólov)

Pár slov o Jozefovi Levickom
Narodil sa v Zlatých Moravciach. Od malička mal k športu mimoriadne blízko. Okrem futbalu sa venoval aj atletike. Ako starší dorastenec to v behu na 100 metrov a v skoku do diaľky dotiahol až na majstrovstvá Československa. Darilo sa mu najmä v diaľke, výkonom 692 cm obsadil skvelé 6.miesto. Viac ako na atletickú škvaru ho to ale vždy ťahalo na zelené trávniky. Mal skvelý nos na góly a keďže bol aj mimoriadne rýchly, stal sa z neho postrach všetkých obrán. Z pozície pravého krídla rozdával brankárom súperov góly ako na bežiacom páse. Po začiatkoch v Zlatých Moravciach sa presunul do Červenej Hviezdy, ktorá sa neskôr pretransformovala na Inter. Pred prvým tréningom ho v kabíne A-čka vítali velikáni akými boli Palvol Molnár, Titus Buberník, Ladislav Kačáni, Milan Dolinský či Vladimír Weiss najstarší. Pred všetkými mal obrovský rešpekt. Až taký veľký, že im začal vykať. Skúsení matadori mu ale rýchlo vysvetlili, že na vykanie v kabíne nie je priestor a okamžite ho vzali medzi seba. Jozef sa im za to odmenil skvelými výkonmi na ihrisku. Za klub odohral 340 zápasov a dal v nich rovnú stovku gólov. Raz si dokonca obliekol dres reprezentačného Á-čka. Na pražskom Edene ale národnému tímu šťastie nepriniesol. Československo prehralo s Írskom 1:2. Tento výsledok v podstate zahatal nášmu vtedajšiemu výberu postup na majstrovstvá Európy. Skúsenosti zbieral aj v reprezentačnom B-čku. V štyroch dueloch zaznamenal tri góly. Na sklonku kariéry si zahral aj v Slovane Viedeň. V rakúskej metropole bol spoluhráčom iného legendárneho Jozefa – Adamca. Aj po skončení aktívnej kariéry ostal verný žltočiernym farbám. Dodnes pravidelne navštevuje zápasy Interu a veľmi pozorne sleduje všetko, čo sa v klube deje.

levicky1

Jozef Levický o pôsobení v Interi
„Do Bratislavy som narukoval ešte do vtedajšej Červenej Hviezdy. Začínal som v B-čku, ale keďže sa mi darilo a dával som veľa gólov, vtedajší tréner Božin Laskov ma vytiahol do prvého tímu. Odvtedy som hrával pravidelne. Vo farbách Interu som zažil množstvo skvelých zážitkov. Mal som vynikajúcich spoluhráčov i trénerov. Rád si spomínam na naše účinkovanie v Rappanovom pohári. Inter je klubom môjho srdca dodnes. Pravidelne navštevujem jeho zápasy. Nastúpim do auta a vyberiem sa do Stupavy. Potom si sadnem na tribúnu, dám si kávičku a jedujem sa (smiech). Na Inter chodím už dlhé roky pravidelne, ale paradoxne na Slovane, som ako divák, nikdy nebol.“

Jozef Levický o stovke ligových gólov
„Všetkých svojich sto ligových gólov som dal za Inter. To sa nikomu inému v klube nepodarilo. A tých šancí, čo som ešte pozahadzoval… Keby som premenil aspoň polovicu z nich, mohol to byť aj dvojnásobne vyšší počet zásahov. Gólové konto som si mohol zvýšiť, aj keby som kopával jedenástky. V Interi som sa ale nepostavil ani k jednej. Nemal som na to tú správnu povahu, bol som veľký trémista. Keď som mal na konte už 99 gólov a chcel som dosiahnuť ten vytúžený jubilejný, povedal som raz Jurovi Szikorovi, aby mi najbližší pokutový kop prenechal. Nechcel o tom ani počuť. Loptu si vzal samozrejme on a jedenástku bez problémov premenil. Ja som si tak musel počkať na gól z hry.“

Jozef Levický o najkurióznejšom góle
„Štadión na Pasienkoch v tej dobe ešte nestál. My sme hrali domáce zápasy na Tehelnom poli a vtedy bol našim súperom paradoxne Slovan. Ak by vtedy získal aspoň bod, stal by sa majstrom. Lenže belasí nebodovali a tak trošku som v tom mal prsty aj ja. Za stavu 1:1 som si po rohu nabehol na prudkú prihrávku, vystrelil som a lopta sa od brvna a následne od chrbta Šaňa Vencela odrazila až do brány. Vďaka tomuto gólu sme vyhrali 2:1. Viete si asi predstaviť, že odchod zo štadióna bol pre mňa kritický. Fanúšikovia Slovana ma chceli biť a biť. Našťastie som mal v hľadisku známych a bratrancov z Moraviec. Tí mi urobili špalier a chránili ma, aby som bitku nedostal. Napokon to dopadlo dobre. Pre mňa aj pre Slovan. Mňa nestĺkli a Slovan v poslednom kole zvíťazil a stal sa majstrom.“

levickyJozef Levický o turné v Južnej Amerike
„Ako hráči sme si veľmi užívali zájazdy do ďalekých krajín. Nikdy nezabudnem na naše zápasy v Argentíne. Hrali sme tam proti absolútnej špičke. Boca Juniors, River Plate, Independiente, Rosario.. a ďalší súperi. V dueli proti Rosariu som dal rozhodujúci gól. Pánečku, ale aký? Napriahol som na polovici ihriska, vystrelil som… a brankár len sledoval let lopty. Spamätal sa, až keď mu zasvišťala okolo hlavy a zatrepotala sa v sieti. Vyhrali sme 2:1. Domáci to samozrejme nevedeli stráviť a tak na rýchlo zorganizovali ďalší zápas. Prehrali aj ten. Čo vám poviem, tí boli úplne nešťastní. Za týždeň sme odohrali v Buenos Aires päť zápasov. Ani jeden z nich sme neprehrali.“

Jozef Levický o Interisticko – Slovanistických vzťahoch
„Myslím si, že sme tvorili dobrú partiu. Boli sme kamaráti. A to nie len Interisti medzi sebou, ale aj so Slovanistami. Bratia Čapkovičovci, Karol Jokl a ďalší. Nemali sme problém stretnúť sa v meste a dať si trebárs strik. Ale keď sme sa zjavili na trávniku počas zápasov, vtedy sme si nedarovali absolútne nič. Vo vzájomných dueloch vládla veľká rivalita, nie však prehnaná tvrdosť či zákernosť. Nikdy nezabudnem na moje časté strety s Kolom Göghom. On patril medzi tvrdých obrancov, ja zasa medzi rýchlych útočníkov. Boli to ale vždy korektné súboje.“