Trénovať deti znamená viac než len futbal

FOTO: Martin Gabura

Pán tréner, na úvod Vám položíme našu tradičnú otázku.. ako sa máte?

Viac menej hekticky, veľmi rýchlo, ale dobre. (úsmev)

Možno na začiatku rozhovoru, by ste sa mohli v krátkosti predstaviť celej našej futbalovej rodine. Odkiaľ pochádzate, kedy a kde ste našli lásku k futbalu a možno, ako vyzerala Vaša hráčka kariéra?

Som rodený Bratislavčan a od útleho veku žijem v Petržalke. Keďže som bol hravé dieťa, tak prvou voľbou bol u mňa futbal.

Ako predškolák som každý deň trávil veľa času s loptou a tak ma rodičia prihlásili do futbalového klubu TJ Iskra Matador. Jedným z mojich spoluhráčov až do U15 bol aj niekdajší hráč nášho Interu a obrovský talent slovenského futbalu Marek Krejčí.

V roku 1989 sme ako končiace prípravky vyhrali súťaž. Finálový zápas sme odohrali na Pasienkoch v "Jame", práve proti Interu. Celý futbalový vývin bol spojený s týmto klubom. Moja hráčska kariéra skončila v 23 rokoch po viacerých zraneniach kolena.

Ako ste sa dostali k trénovaniu v FK Inter Bratislava?

K trénovaniu v Interi ma priviedol náš manažér mládeže Štefan Šogor s ktorým sa poznám ešte z pôsobenia v Karlovej Vsi.

Každá práca má svoje krásne aj náročné stránky. Čo Vás na trénovaní baví najviac?

Najviac ma asi baví a napĺňa, keď vidím ako sa deťom darí, ako napredujú a akú majú motiváciu sa neustále zlepšovať.

Na druhej strane, čo je naopak najväčšia výzva pri práci s tými mladšími kategóriami resp. s kategóriou U11? (úsmev)

Na začiatku najväčšou výzvou bolo vytvoriť dobrý kolektív, čo sa nám aj podarilo. Chlapci sú veľkí kamaráti, čo sa odzrkadľuje na ihrisku i mimo neho.

Ďalšou z výziev bolo rýchlejšie dostať chlapcov na vyššiu úroveň, aby boli konkurencie schopní tým najlepším mužstvám. Chlapci spravili veľký posun vpred.

Prečo ste sa rozhodli práve pre prácu s deťmi v kategórii U11?

Z osobnej skúsenosti má každá kategória niečo do seba. Táto konkrétna kategória má tiež určité špecifiká. Záujem o futbal v tejto vekovej skupiny detí je obrovský.

Deti tohto veku sa oveľa viac vedia nadchnúť pre futbal a tu taktiež je vidieť najrýchlejší progres.

Práca s mladými hráčmi má svoje špecifiká. Zrejme to nie je o taktike, ale najmä o základoch a prístupe. Ako vyzerá typický tréning v tejto vekovej kategórii?

Áno, je pravda, že taktika hry v tejto kategórii ešte nezohráva takú dôležitú úlohu v rámci tréningového procesu ako v starších kategóriách. V klube máme výborne nastavenú filozofiu vďaka Štefanovi Šogorovi.

Obsah aj forma tréningového procesu má hlavu a pätu. A ako vyzerá typický tréning? Na úvod, prvých 15´ minút deti pracujú so "senseball". Program "senseball" je časťou kognitívneho tréningu, rozvíja kinestetickú kapacitu, zameria sa na lateralizáciu a obojnohosť.

Po úvodnej časti, prichádza na rad ďalšia časť aktivácie, "ballmastery", nácvik klamlivých pohybov, zmeny smeru, zmeny rytmu, kľučky, prihrávkové cvičenia, najčastejšie formou kríža, kde vieme naraz zapojiť väčšinu hráčov a tým nevznikajú počas cvičenia prestoje.

V ďalšej časti zaraďujeme cvičenia v rovnovážnom stave alebo prečíslení (1v1, 2v1, 3vs2 atď). V poslednej tretine tréningu sa zameriavame na pozičné hry.

Na čo sa snažíte klásť najväčší dôraz pri práci s mladými žlto-čiernými talentovanými futbalistami?

Najväčší dôraz kladiem na detail a veľký počet opakovaní. V každom jednom cvičení, vo všetkých hrách je dôležité, aby boli vykonávané dôsledne.

Hlavne, aby chlapci pochopili čo najskôr princípy v danom konkrétnom cvičení s dôrazom na správnosť a rýchlosť prevedenia. Tým sa proces učenia dynamizuje a chlapci rýchlejšie napredujú.

V čom je podľa Vás najväčší rozdiel medzi trénovaním detí a starších hráčov?

Rozdiel je zásadný. Odvíja sa hlavne od biologického, mentálneho a psychického vývoja. U mladších hráčov je kľúčová hravosť a technika, u starších sa dôraz presúva do oblasti taktiky, kondície a výkonu.

Ako dokážete udržať pozornosť Vašich zverencov resp. detí počas tréningov?

U detí je veľmi dôležité z hľadiska ich rýchlejšieho napredovania, udržať ich pozornosť počas tréningu, čo najdlhšie ako sa len dá. Snažím sa vo veľkej miere využívať kognitívne cvičenia.

Cvičenia sú koncipované tak, že chlapci musia byť v neustálom sústredení, neustále sa dostávajú pod časovú tieseň a teda sa musia rýchlo rozhodnúť pre správne riešenie danej situácie.

Vidíte už v tomto veku výrazné rozdiely medzi talentovanými hráčmi a ostatnými?

Z mojej skúsenosti to vnímam asi tak, že v tomto veku ešte nie sú až také veľké rozdiely medzi chlapcami. Markantnejšie rozdiely sa postupne začínajú ukazovať v žiackom a dorasteneckom veku.

Čo je podľa vás v tomto veku najdôležitejšie rozvíjať?

Na prvom mieste, ako som už predtým uviedol, je naučiť deti koncentrácie, zabezpečiť pozornosť počas celej dĺžky tréningu. Naučiť nejakú zručnosť znamená zapamätať si ju.

Je dôležitejšie skôr naučiť deti vyhrávať, alebo ich vychovávať?

Určite vychovávať. Ak sú chlapci správne vedení počas tréningov, tak skôr či neskôr sa dostaví aj úspech vo forme víťazstva.

Aké hodnoty sa snažíte deťom odovzdať prostredníctvom futbalu?

Určite je to spolupráca, učiť deti potlačiť vlastné ego a záujmy v prospech celého tímu. Ďalšími hodnotami, ktoré sa snažím odovzdať deťom, sú disciplína, poriadok, rešpekt a Fair Play.

Ako pracujete s hráčmi, ktorým sa menej darí alebo strácajú motiváciu?

Snažím sa s chlapcami komunikovať, veľa vysvetľovať. Hodnotiť s nimi ich kladné črty v čom sú dobrí a taktiež aj v čom sa majú zlepšiť. Snahou je, čo najviac motivovať a pozitívne vplývať na každého hráča.

Neoddeliteľnou súčasťou mládežníckeho športu sú aj rodičia. Ako by ste opísali spoluprácu so spomínanými rodičmi?

Spoluprácu s rodičmi hodnotím pozitívne. Majú enormný záujem byť nápomocní. Svojím správaním kladne vplývajú na deti a tým pádom progres chlapcov a celého mužstva je podstatne rýchlejší.

Keď sme pri téme rodičia, ako by mali otcovia a matky pristupovať k športovaniu svojich detí?

Mali by v prvom rade podporovať svoje deti. Rešpektovať našu trénerskú prácu, nezasahovať do pokynov a skôr sa snažiť svoje deti povzbudiť. Svojim správaním by mali vytvárať bezpečné prostredie.

Máte nejaký moment alebo zážitok, ktorý vám utkvel v pamäti vo vašej doterajšej trénerskej kariére?

Momentov, ktoré mi utkveli v pamäti bolo veľa, ale keď si mám vybrať, tak to bola radosť z postupov družstiev do prvej žiackej a druhej dorasteneckej ligy. Bolo to ešte v klube FC Ružinov.

Na záver by sme sa pozreli do budúcnosti… aké sú Vaše trénerské ciele? Kam by ste to možno chceli dotiahnuť?

Prial by som si ešte rok zotrvať pri tejto kategórii "ročník 2015" a potom, po dlhšej dobe, opätovne okúsiť veľký ”jedenástkový” futbal.

Čo by ste odkázali chlapcom, ktorí snívajú o futbalovej kariére?

Je asi najdôležitejšie, aby ste boli zanietení pre futbal. Užívali si každý moment a zabávali sa futbalom. Na každom tréningu a zápase treba ísť naplno, za hranicu svojich síl a nikdy sa neuspokojiť. V dnešnom futbale je nevyhnutné, aby ste neustále pracovali na sebe, tréning sa nekončí posledným hvizdom trénera. Dôležité je spraviť niečo naviac.

A čo by ste možno na záver odkázali všetkým rodičom a členom našej žlto-čiernej rodiny?

Mojim prianím je, aby sme aj naďalej všetci ťahali za jeden povraz, boli jedna súdržná žlto-čierna rodina. Držím palce a prajem veľa úspechov všetkým, nám “žlto-čiernym”!

Práca s mládežou je náročná, ale zároveň nesmierne dôležitá. Tréneri v kluboch, ako náš milovaný žlto-čierny klub neformujú len budúcich futbalistov, ale aj osobnosti. A práve v tom spočíva skutočný význam ich práce.

Nášmu trénerovi Miroslavovi Geškovi ĎAKUJEME za rozhovor a prajeme mu veľa úspechov na tej povestnej trénerskej stoličke.