Futbal nie je len o výsledkoch
Ahoj žlto-čierna rodina. Práca trénera v mládežníckom futbale nie je len o tréningoch a zápasoch, ale ide najmä o rozvoj a radosť z hry. Dôležitou súčasťou je aj budovanie vzťahu detí k športu, rozvoj ich charakteru a vytváranie prostredia, v ktorom sa môžu futbalovo aj osobnostne posúvať. O fungovaní kategórie U10, práci s deťmi a trénerských skúsenostiach sme sa porozprávali s hlavným trénerom tejto vekovej kategórie, ktorým je Ján Marcin.
Pán tréner, na úvod začneme našou tradičnou otázkou, ako sa momentálne máte a ako sa Vám darí v dnešnej uponáhľanej dobe?
Ďakujem, mám sa fajn, aj keď dnešná uponáhľaná doba prináša veľa stresu a povinností. Snažím sa nájsť rovnováhu, zvládať všetko postupne a tešiť sa aj z malých pekných chvíľ.
Skúste sa na začiatok predstaviť našim fanúšikom a členom žlto-čiernej rodiny. Odkiaľ pochádzate a aká bola Vaša cesta k futbalu?
V prvom rade by som povedal, že pochádzam z Michaloviec. K futbalu ma priviedol môj učiteľ telocviku na základnej škole v 1. ročníku, ktorý bol zároveň trénerom klubu FK Zemplín Michalovce. Tam sa začala moja futbalová cesta. (úsmev)
Spomeniete si ešte na moment, keď ste si uvedomili, že futbal bude veľkou súčasťou Vášho života?
Ten moment nastal v mojich 16 rokoch, keď si ma v doraste všimol môj bývalý tréner a zároveň bývalý reprezentačný tréner Ján Kozák a zobral ma k sebe do A-mužstva FK Zemplín.
Odtiaľ moja cesta pokračovala do FC Senec (dnes MFK Senec) a DAC Dunajská Streda, kde som odohral veľkú časť svojej profesionálnej kariéry na Slovensku.
Neskôr moje kroky viedli do zahraničia, konkrétne do najvyššej thajskej futbalovej súťaže. Po ukončení pôsobenia v Thajsku som ešte hrával vo Švédsku, Rakúsku a taktiež vo viacerých kluboch na Slovensku.
Ako sa zrodila Vaša cesta k trénovaniu a čo Vás priviedlo práve do FK Inter Bratislava?
Začalo sa to v klube ŠK Bernolákovo, kde mi vedenie ponúklo trénovať dorast. Neskôr som pokračoval pri mladších deťoch, keď môj starší syn začal ako päťročný hrávať futbal.
No a do FK Inter Bratislava ma napokon priviedol práve môj syn, keď sem prestúpil z ŠK Bernolákovo. (úsmev)
Čo Vám práca s deťmi prináša po ľudskej stránke?
Práca s deťmi mi po ľudskej stránke prináša veľa radosti, trpezlivosti a nových pohľadov na život. Učí ma empatii, úprimnosti a tešiť sa z malých úspechov, ktoré majú veľký význam.
Zároveň mi prináša príjemné vypnutie od každodenných starostí a možnosť na chvíľu sa pozrieť na svet detskými očami.
Každá veková kategória je špecifická. V čom je podľa Vás práca s hráčmi U10 najnáročnejšia?
Najnáročnejšie je udržať deti v koncentrácii, zaujať ich, aby ich tréningy bavili a tešili sa na ne. Samozrejme, dôležité je aj udržať disciplínu, keďže s niektorými už pomaly začína "mávať" puberta. (smiech)
Ako vyzerá tréningový proces v tejto vekovej kategórii? Čo všetko sa snažíte do tréningov zakomponovať?
V našej kategórii sa začína, ako skoro všade, "klasicky" rozcvičkou. Klub má svoj koncept, ktorého sa držíme, no zároveň sa snažím pridávať aj vlastné cvičenia vychádzajúce z mojich skúseností, pôsobenia a štúdia.
Najviac sa snažím zakomponovať výber miesta, odskočenie od súpera, predskočenie súpera, presnosť prihrávok, spracovanie lopty a zakončenie.
Na aké futbalové alebo charakterové vlastnosti kladiete u mladých hráčov najväčší dôraz?
Najviac sa snažím, aby mali chlapci medzi sebou dobré vzťahy a hlavne chuť k futbalu. Preto kladiem dôraz na morálku, rešpekt a koncentráciu.
Je podľa Vás v tomto veku dôležitejšia technická stránka futbalu alebo budovanie pozitívneho vzťahu k športu?
V prvom rade je dôležité budovanie pozitívneho vzťahu k športu a až potom technická stránka futbalu. Každé dieťa je individuálne a vyvíja sa vlastným tempom.
Ako pracujete s detskou pozornosťou a energiou počas tréningov?
Snažíme sa ich čo najviac zaujať. Na tréningoch pripravujeme viac stanovíšť, aby bola čo najväčšia časť hráčov neustále v pohybe, ideálne všetci.
Musíte niekedy aj zvýšiť hlas? (smiech)
Áno, hlavne počas zápasov. Niekedy mám pocit, že ho už ani neviem znížiť, ale na to by Vám asi najlepšie odpovedali samotné deti. (smiech)
Dajú sa už v kategórii U10 rozpoznať hráči s výrazným talentom, alebo je ešte priskoro robiť závery?
Áno, myslím si, že talent je viditeľný už aj v mladších kategóriách.
Čo by si mal hráč podľa Vás odniesť z futbalu práve v tomto veku?
Chuť športovať, kamarátstva, disciplínu a predovšetkým lásku k futbalu.
Aký význam má podľa Vás v mládežníckom futbale disciplína a výchova?
Pre mňa veľmi veľký.
Snažíte sa cez futbal odovzdávať deťom aj hodnoty do bežného života? Ak áno, aké?
Samozrejme. Hlavne úctu k ľuďom aj k sebe samému, pokoru, cieľavedomosť a slušnosť.
Ako pristupujete k hráčom, ktorí momentálne zaostávajú alebo strácajú sebavedomie?
Snažím sa s nimi veľa komunikovať, povzbudzovať ich a hlavne ich vypočuť, ak ich niečo trápi.
Rodičia sú pri mládežníckom futbale veľmi dôležití. Ako vnímate spoluprácu medzi trénerom a rodičmi?
Spolupráca a komunikácia medzi trénerom a rodičmi je veľmi dôležitá pre správny rozvoj dieťaťa.
Vzájomný rešpekt, otvorená komunikácia a podpora pomáhajú vytvárať pozitívne prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne, motivovane a môže napredovať nielen športovo, ale aj po ľudskej stránke.
Čo by podľa Vás malo byť úlohou rodiča mladého futbalistu?
Dodržiavať správnu životosprávu dieťaťa, podporovať ho, komunikovať s ním o problémoch, ktoré ho trápia a hlavne ho nenútiť do ničoho proti jeho vôli... teda okrem učenia. (úsmev)
Aké máte ako tréner ambície a ciele do budúcnosti?
Chcem pokračovať v práci s mládežou, vytvárať deťom prostredie, kde budú mať radosť zo športu a zároveň sa budú rozvíjať po športovej aj ľudskej stránke.
Mojím cieľom je viesť ich k tímovosti, rešpektu a pozitívnemu vzťahu k pohybu.
Čo by ste poradili mladým chlapcom, ktorí snívajú o tom, že sa raz stanú futbalistami?
Poradil by som im, aby na sebe pracovali nielen na tréningoch, ale aj mimo nich. Aby počúvali trénerov aj rodičov a nikdy sa nevzdávali svojho sna.
Aký odkaz by ste na záver poslali celej interistickej rodine, hráčom, rodičom aj fanúšikom?
Aby viac povzbudzovali svoj tím počas zápasov, menej hundrali a viac sa usmievali. (úsmev)
Práca s mládežou je nesmierne dôležitá a zároveň veľmi zodpovedná.
Tréneri v mládežníckych kategóriách totiž neformujú iba futbalistov, ale aj budúce osobnosti. Aj preto si ich práca zaslúži veľký rešpekt a uznanie.
Trénerovi Jánovi Marcinovi ďakujeme za rozhovor a prajeme mu veľa úspechov v ďalšej práci pri našich mladých žlto-čiernych talentoch.
