História

  • 1940 (1. júla) založenie klubu Apollo rovnomennou rafinériou minerálnych olejov
  • 1945 prihlásenie futbalového klubu do súťaží po hlavičkou ŠK Apollo
  • 1949 zmena názvu na Sokol Apollo
  • 1952 zmena názvu na DŠO Iskra Slovnaft
  • 1962 príchod futbalistov zo zrušených klubov Červenej hviezdy a zmena názvu na TJ Slovnaft Bratislava
  • 1965 zmena názvu na TJ Internacionál
  • 1986 TJ Internacionál ZŤS Bratislava po zlúčení TJ Internacionál a ZŤS Petržalka
  • 1990 zmena názvu na TJ Inter Slovnaft Bratislava
  • 1992 Asociácia športových klubov Inter Slovnaft Bratislava
  • 2004 podľa smernice UEFA vytvorenie akciovej spoločnosti Inter Bratislava
  • 2009 predaj klubu a licencie na najvyššiu súťaž do Senice

Spočiatku futbalisti v žlto-čiernych dresoch hrávali svoje prvoligové zápasy na ihrisku TJ Tatran Prievoz na vtedajšej periférii Bratislavy. Za spoluúčasti Obvodného národného výboru Bratislava Nové Mesto bola v roku 1963 začatá stavba štadióna na Pasienkoch. Všešportový areál, v tom čase najväčší na Slovensku, bol slávnostne otvorený 20. augusta 1967. Futbalisti pokrstili nový štadión víťazstvom 7:0 nad Bányaszom Tatabánya v 1. kole Stredoeurópskeho pohára. V októbri 1970 začali na štadióne inštalovať umelé osvetlenie s kapacitou 1600 luxov, ktoré prvýkrát zažiarilo zo stĺpov vysokých 52 metrov dňa 11. marca 1975.

V zimnej prestávke ročníka 1969/70 prichádza na Pasienky Ladislav Petráš, ktorý v Interi zostal 9 rokov. Na úvodný z jeho devätnástich reprezentačných štartov spomína Jozef Adamec: „Hral tak dobre, že by ste ho odhadli aspoň na dvadsiatku štartov.“ Povesti o tridsaťtisícových návštevách na Pasienkoch, ktoré boli zvedavé na Petráša, sú do určitej miery miestnym patriotizmom. Platia najmä o zápasoch so Spartakom Trnava a Slovanom. V ostatných významných ligových zápasoch aj Petráš vedel doma prilákať „len“ 4000 – 7000 divákov. Po vypadnutí Interu z najvyššej súťaže v ročníku 1971 – 1972 formoval nové mužstvo Valerián Švec. Na Pasienky prichádzajú Ladislav Jurkemik z Topoľčian či Jozef Bajza z Púchova. V bránke sa rýchlo vyšvihol Miroslav Kovařík zo Slovana, veľkými menami sa neskôr stali Jozef Barmoš, Peter Mráz, Jozef Šajánek, Peter Luprich, Marián Novotný či Jozef Levický. Inter sa neskôr vyšplhal na čelné pozície v jednotlivých ligových ročníkoch a vybojoval si i dve účasti v Pohári UEFA.

V osemdesiatych rokoch prebieha generačná výmena. Po návrate z Dukly Banská Bystrica Ladislav Jurkemik spolu s Jozefom Barmošom slúžia ako vzor pre mladých hráčov. Spolupráca s trénerom Arnoštom Hložekom, ktorý priniesol do Interu aj svoje zahraničné skúsenosti, vyniká pri získaní 4. miesta v lige v ročníku 1982 – 1983 a tretej účasti v Pohári UEFA. Neskôr prišlo slabšie obdobie Interu, až 13. miesto v prvej lige (1984 – 1985). Napriek tomu sa v druhom kole Pohára víťazov pohárov prišlo na anglický Everton Liverpool pozrieť 15 000 divákov. Deväťdesiatym rokom dominuje tréner Jozef Adamec, ktorý na Pasienkoch pôsobil od jesene 1988. Po zlúčení so ZŤS Petržalka získal nováčik sezóny 1987 – 1988 pod názvom Inter ZŤS v prvej lige 13. miesto. Už v sezóne 1989 – 1990 vybojoval klub ligový bronz a v pamäti natrvalo ostanú mená hráčov z tohto obdobia: Ľubomír Luhový, Martin Obšitník, Ladislav Molnár, Bartolomej Juraško a Vladimír Weiss.

Po období generačnej výmeny v polovici deväťdesiatych rokov prichádza z Bardejova tréner Jozef Bubenko. Mužstvo stabilizuje svoju výkonnosť a postupne útočí na najvyššie priečky už samostatnej slovenskej súťaže. Vrcholom bol prelom 20. a 21. storočia, keď žlto-čierni získali dvakrát po sebe „double“, čiže titul v lige aj víťazstvo v národnom pohári. Z hráčov sa do povedomia zapísali Miroslav Hýll, Roman Kratochvíl, Marián Šuchančok, Marián Ľalík, Peter Németh, Vratislav Greško, Juraj Czinege, Szilárd Németh či Peter Babnič. V medzinárodných pohároch sa Inter síce nedokázal nikdy výraznejšie presadiť, ale na Slovensku sa stal po osamostatnení jednoznačne najúspešnejším kolektívom.

Klubu sa stali osudným jeho sídlo, ako aj majitelia resp. predstavitelia. V roku 2004 sa dlhoročný sponzor Slovnaft stal členom skupiny MOL a zastavil všetky finančné toky smerom na Pasienky. Keď sa po roku našiel nový partner, spoločnosť Asset, zdalo sa, že to najhoršie je zažehnané. Ako sa ukázalo neskôr, išlo o vopred pripravenú hru developerských skupín, ktoré bažili po pozemkoch. Postupné škrtenie rozpočtov a nezmyselné funkcionárske rozhodnutia priviedli po sezóne 2006/07 Inter k zostupu do druhej najvyššej súťaže. Napriek všetkým prekážkam sa po dvoch rokoch, najmä zásluhou trénera Vladimíra Koníka, podarilo vybojovať postup späť do najvyššej súťaže, krátko nato však “majitelia” predali klub do Senice, čo po vybojovaní postupu medzi elitu nemá vo futbalovom svete obdobu… Značku Inter sa však podarilo zachrániť transformáciou Inter Fan Clubu na Inter Bratislava, občianske združenie, ktorý vzal pod seba po futsalovom klube aj futbalový klub s cca 230 deťmi a mládežníkmi. O tejto etape však viac v rubrike Súčasnosť.

Úspechy

  • Majster Československa: 1958/59
  • Vicemajster Československa: 1960/61, 1974/75, 1976/77
  • Majster Slovenskej republiky: 1999/2000, 2000/01
  • Vicemajster Slovenskej republiky: 1993/94, 1998/99
  • Finalista Československého pohára: 1983/84, 1987/88, 1989/90
  • Víťaz Slovenského pohára: 1983/84, 1987/88, 1989/90, 1994/95, 1999/2000, 2000/01
  • Finalista Slovenského pohára: 1975/76, 1978/79
  • Víťaz Stredoeurópskeho pohára: 1969
  • Víťaz Rappanovho pohára: 1962, 1963
  • Víťaz skupín Interpohára: 1965, 1967, 1976, 1977
  • Pohár európskych majstrov: 1959/60 (1. kolo)
  • Liga Majstrov: 2000/01 (3. predkolo), 2001/02 (3. predkolo)
  • Pohár UEFA: 1975/76 (3. kolo), 1977/78 (2. kolo), 1983/84 (2. kolo), 1990/91 (2. kolo), 1994/95 (1. predkolo), 1998/99 (2. predkolo), 1999/2000 (2. kolo), 2000/01 (2. kolo), 2001/02 (1. kolo)
  • Pohár víťazov pohárov: 1984/85 (2. kolo), 1988/89 (1. kolo), 1995/96 (1. kolo)